Starý indický príbeh o troch slepých mudrcoch, ktorí mali popísať slona naznačuje, ako to s tou absolútnou pravdou asi je. Mudrci sa mali zhodnúť na tom, aký je vlastne slon. Jeden chytil nohu a povedal, že slon je ako strom. Druhý chytil ucho a povedal, že slon je ako palmový list. Tretí chytil chobot a povedal, že slon je ako had. Každý z nich mal absolútnu pravdu, ktorá platila pre jeho časť vnímania a skúseností. Nikto ale nepostihol celú podstatu slona.
Každý z nás má pravdu, tá je ozajstná, pravdivá a absolútna. A túto pravdu rešpektujme. V nás, aj v ľuďoch okolo nás. Vieme len to čo vieme a naše vnímanie sveta je obmedzené našim prístupom k nemu. Ostávajme s ľuďmi, ktorí nás inširujú a opúšťajme ľudí, ktorí nám ubližujú. Aký má zmysel presviedčať sa vzájomne o tom, ktorá pravda je absolútnejšia? Jediným víťazom sa stáva ego, ktoré ešte nikoho k osvieteniu nepriviedlo. Dobré tučné ego nezabezpečí ani slobodnejší, ani hlbší ani láskyplnejší život.
Chvíľu sme tu a hneď zase nie. A kvôli tej chvíli narobíme taký kravál, toľko násilia, toľko ambícií, boja, konfliktov, zloby, nenávisti. Len kvôli tej chvíľke. A potom, zrazu, sme preč…