Jedného dňa začal horieť les. Oheň zachvátil trávu, kríky, stromy, kvety, všetko. Všetky zvieratká, vtáci, chrobáčiky začali v panike utekať,chceli zachrániť seba aj svoje rodiny. Čo malo nohy utekalo, čo malo krídla uletelo. Až na jedného drobučkého kolibríka. Ten priletí k rieke, naberie si do zobáčika kvapku vody a zanesie na oheň. A znova priletí k rieke, naberie kvapku vody a zanesie na oheň. A znovu, a znovu.
Ostatné zvieratká sa čudovali: „Čo to robíš, kolibrík? Ty si myslíš, že s tými kvapkami vody zastavíš oheň? To nemá zmysel, je to príliš veľké, to nemôžeš zvládnuť! Je toho priveľa. Veď Ťa to zničí… Čo to robíš?
Kolibrík sa pozrel na ne a povedal: „Ja viem, ale robím čo môžem…“
(ZAZ)