„Túžba po poznaní seba samého a po poznaní nášho druha bola vyjadrená v delfskom motte POZNAJ SÁM SEBA. Je to hlavný motív celej psychológie. Ale prianie poznať o človeku všetko, jeho najvnútornejšie tajomstvá, nikdy nebude naplnené poznaním bežného typu – len prostredníctvom myslenia. Aj keby sme o sebe vedeli tisíckrát viac, nikdy sa nedostaneme na koniec. Stále si budeme záhadou, tak ako nám ostane záhadou aj náš druh. Úplné poznanie nachádzame iba v akte lásky. Tento akt presahuje myseľ i slová. Je to odvážne ponorenie sa do zážitku jednoty. Napriek tomu je poznanie mysľou, ktoré je psychologickým poznaním, nevyhnutnou podmienkou pre úplné poznanie v akte lásky. Musím poznať seba aj druhú osobu objektívne, aby som mohol vidieť jej realitu, alebo skôr, aby som sa preniesol cez ilúzie, jej iracionálne skreslený obraz. Iba ak poznám ľudskú bytosť objektívne, môžem poznať jej pravý základ v akte lásky.“ (Erich Fromm, Umenie milovať)
Ako sa ale vieme preniesť cez naše vlastné ilúzie, naše projekcie, svoje vlastné trápenia, pochybnosti, strach alebo túžbu? Aby sme mohli vnímať iného človeka objektívne, potrebujeme ho vidieť subjektívne, ako sa vníma on sám, ako vníma on svet jeho očami, aká je jeho realita. Ako sa cíti v tom čo žije. To je EMPATIA. Nie to, čo by som robila na jeho mieste. Nie to, čo by som chcela, aby vnímal. Nie to, ako som vyriešila podobnú situáciu ja. To všetko je môj obraz, moja realita, nie jeho. Ak mám mať možnosť vnímať ho subjektívne, potrebujem sa preniesť cez vlastné subjektívne vnímanie reality. Pozrieť sa, kde som ja, ako to vidím ja, čo by som robila ja. To je SEBAEMPATIA. A vďaka tomu viem vnímať svoju realitu objektívne.
Vnímať iného človeka subjektívne a seba objektívne je možné rôznymi cestami. Všetko sú to cesty k skutočnej láske. K hlbokej láske k pravej podstate nášho druha, ako ľudskej bytosti. Empatiu je možné rozvíjať metodicky, kultivovať to, čo mnohí považujeme za dar alebo samozrejmosť. Ale, ruku na srdce, ako často sa cítime naozaj pochopení? Koľko krát nám naši blízki vyjadrujú vďaku za to, ako sa cítia pochopení a porozumení?
Tak ako láska je umenie, ktoré je možné kultivovať a zlepšovať sa v tomto umení, aj empatia je umenie. Môžeme ju rozvíjať, kultivovať, rásť v nej a vo vnímaní sveta smerom k človeku, akým sa chceme stať. Človekom plným pochopenia, skutočného porozumenia, milujúcim. To vedie k svetu, kde budeme milovaní, pochopení, skutočne porozumení, obdarovaní láskou.
Pre možnosti ako kultivovať empatiu pozri viac na Škola empatie.